Na zápasy s R. Sobotou sa vždy dlho spomína. Prostredie domáceho týmu neostalo nič dlhé svojej povesti. Pán rozhodca mal zjavne poruchu farbocitu a videl len našu farbu. S odstupom času je to však už len úsmevne, aj keď na druhú stranu smutné. Domáce mužstvo má svoju kvalitu a nie je potrebné mu pomáhať. Prvý polčas mali domáci navrch a dostali nás pod tlak. Hlavne úvod zápasu odohrali vo vysokom tempe. My sme boli v oklieštenej zostave s viacerými mladšími hráčmi v zostave. Aj na základe spomenutého bola badateľná už na prvý pohľad výšková prevaha domácich hráčov. Sériou malých chýb sme inkasovali gól z hraničnej ofsajdovej pozície. Do polčasu sa už nič podstatné neudialo. Do druhého polčasu sme vstúpili s predsavzatím vyrovnať zápas v poli a streliť nejaký gól. Dovolím si tvrdiť, že prvé sa nám podarilo zrealizovať nadplán. Väčšinu hracieho času druhého polčasu sme odohrali na súperovej polovici. Škoda len nepremenených šancí. Ináč nemám čo mužstvu vytknúť. Bolo tam nasadenie, bojovnosť, pohyb bez lopty a aj pekné futbalové momenty. Výsledok nie je prvoradý, prvoradý je výkon a za ten si chlapci zaslúžia pochvalu.